Rímskokatolícka cirkev Vyšné Ružbachy

Anka Kolesárová - Ukončenie diecéznej fázy procesu blahorečenia Košice – Katedrála 14. februára 2012

15.02.2012 07:00

Homília Mons. Bernarda Bobera, arcibiskupa a metropolitu Východnej Provincie.

 

 

 

Milý pán arcibiskup Alojz, pán biskup Stanislav, dôstojní páni kanonici metropolitnej kapituly, súdny vikár a biskupskí vikári, pracovníci kúrie, seminárni predstavení, členovia tribunálu diecéznej fázy procesu blahorečenia, bratia kňazi, milí mladí priatelia, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Tam, kde sa ľudia stretávajú, tam zvykne aj čosi vyrásť – doslova a do písmena. Spoločné zážitky a pohnútky zvyknú po čase nadobudnúť viditeľnú podobu. Na miestach stretnutia tak odjakživa vyrastali buď veže ľudskej pýchy či múry rozdelenia, alebo na druhej strane,chrámy a oltáre spoločnej modlitby.

Jedna veľmi pekná hebrejská legenda hovorí o dvoch bratoch, ktorí žili v blízkom susedstve. Jeden bol otcom veľkej rodiny, druhý žil sám. Jednej noci, keď starší brat ležal v posteli a nemohol spať, rozmýšľal: Môj brat žije sám. Nemá manželku, ani deti, ktoré by mu pomohli. Ja tú prednosť mám. Kým spí, odnesiem na jeho pole niekoľko snopov obilia.

            V ten istý čas mladší brat uvažoval takto: Môj brat má veľkú rodinu. Potrebuje oveľa viac ako ja. Kým spí, položím niekoľko z mojich snopov na jeho stranu poľa.

A tak obaja bratia vyšli von. Každý z nich si na chrbát naložil niekoľko snopov obilia – a takto kráčajúc stretli sa na medzi. Tam sa plní prekvapenia objali. Po rokoch bol údajne na tom mieste postavený jeruzalemský chrám a na mieste ich stretnutia chrámový oltár.

Drahí bratia a sestry, koľko je takýchto posvätných miest na svete!? Sú to nádherné miesta stretnutia, kde sa zídu  ľudia čo javia o seba záujem. Veď skutočná láska sa zaujímav prvom rade o to, čo urobiť, aby bol ten druhý šťastný.

My sa dnes na tomto posvätnom mieste stretávame, aby sme sa vzájomne povzbudili v tých najčistejších prejavoch nesebeckej lásky. Nie je to iba dnešný sviatok sv. Valentína, patróna zaľúbených, čo by nás nabádal k úvahe nad krásou čistej lásky. Príčinou nášho stretnutia dnes večer je predovšetkým morálny odkaz a svedectvo mladého dievčaťa z nášho kraja, ktoré svojim krátkym, no zato hodnotným životom nanovo potvrdilo dlhoveké kresťanské presvedčenie, že skutočná láska je silnejšia než smrť.

Len krátko si pripomeňme dôležité momenty jej hodnotného života. Narodila sa 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom. Jej otec bol prísny, ale spravodlivý. Keď jej v desiatich zomrela mama, musela prevziať starostlivosť o domácnosť. Žila jednoducho a skromne, no o to viac sa na nej prejavila sila úprimnej a hlbokej viery v Boha. Bola zbožná, pravidelne chodila do kostola a pristupovala k sviatostiam. Koncom druhej svetovej vojny, keď mala 16 rokov, cez ich obec prechádzal vojnový front. Tak ako všetci, aj Kolesárovci sa spolu so svojimi susedmi skrývali v pivnici svojho domu. Keď 22. novembra 1944 prišli osloboditelia, jeden z nich – podgurážený ruský vojak ich v tejto pivnici našiel pri hľadaní jedla. Otec oslovil práve Anku, aby vyšla hore do kuchyne a pohľadala pre toho vojaka niečo pod zub. Chlipník však automaticky využil situáciu a začal na Anku naliehať, aby sa mu oddala. Ona ale napriek hrozbám, že ju zastrelí, odmietla. Vytrhla sa mu z rúk a vbehla naspäť k svojimdo pivnice. Rozhnevaný vojak hneď vošiel za ňou a pred očami jej otca, s ktorým sa ešte krátkym zvolaním stihla rozlúčiť, ju surovo zastrelil.

Vo farskej kronike v Pavlovciach nad Uhom sa o tom nachádza záznam zo spomínaného roku. Urobil ho miestny farár Anton Lukáč. Túto skutočnosť dosvedčilo svojim podpisom aj päť očitých svedkov. Podľa zápisu duchovného otca, Annu pri tomto hrdinstve posilňoval eucharistický Kristus – krátko predtým totiž pristúpila k sviatosti zmierenia a k svätému prijímaniu. Aj keď sa po vojne kvôli politickým pomerom na Slovensku nikto nemohol verejne zaoberať procesom jej blahorečenia, už v roku 1957 boli urobené vierohodné záznamy toho, ako už nebohý páter Michal Potocký, jezuita – rodák z Vysokej, zhromažďoval svedectvá o jej živote i mučeníckej smrti.

Jej hrob sa aj po toľkých rokoch núteného mlčania o týchto udalostiach, stáva živým impulzom k zamýšľaniu sa nad skutočnými hodnotami v živote človeka. Anka sa rozhodla uchrániť svoje morálne hodnoty aj za cenu straty života. Cítila, že nemôže konať inak, iba povedať rozhodné „nie“ tomu, čo by ju oberalo o ľudskú dôstojnosť, slobodu a pokoj srdca. V tej chvíli nemala veľa času rozhodovať sa a filozoficky zvažovať čomu dať prednosť.Rozhodla sa podľa hlasu svojho svedomia – podľa hlasu Boha, Ježiša Krista, ktorý sa v jej svedomí ozýval už dlho. In fuga salus – v úteku pred násilníkom hľadala záchranu pri svojom otcovi.

Niekto by mohol namietať, že Ankin hrdinský skutok bol skôr prejavom zúfalstva ako obranou čistoty. Ona si však aj napriek mladému veku plne uvedomovala čo ju kvôli tomuto odmietnutiu čaká. A predsa neušla von, preč z domu, skryť sa niekde, možno medzi stromy záhrady ako to urobili naši prarodičia keď sa hanbili za hriech, ktorý spáchali. Ona sa naopak rozbehla priamo k svojmu otcovi. Tam hľadala útočisko. On jej bol najlepším učiteľom a zároveň stelesnením jej viery v osobného Boha. A týmto spôsobom nám aj dnes vyznačuje to najlepšie nasmerovanie cesty úniku pred hriechom, hoci aj za cenu straty pozemského života. Iba blízko pri Bohu, pri Nebeskom Otcovi môžeme podľa jej vzoru aj my hľadať záchranu čistoty duše i srdca pre večnosť.

Nesúhlasiť s hriechom, ktorý zotročuje, všemožne sa pred ním brániť a utekať od neho, chrániť pred ním svoje zmysly i srdce – toto je živý odkaz Anky aj pre našich mladých dnes.

Dnes je tých pokušení proti čistote oveľa viac ako kedysi. Doliehajú na mladú dušu z každej strany. Pokušeniam sa síce nevyhneme a ani zaváhaniam či pádom, tie sú sprievodnými prejavmi našej nedokonalej ľudskej prirodzenosti. Sú to limity krehkosti, ktoré nás hriešnych ľudí charakterizujú. Vo svetle viery sme však pozývaní k tomu, aby sme tieto limity neustále a trpezlivo prekonávali. Sme volaní k čomusi väčšiemu a trvácejšiemu. Chvíľkovosť a nestálosť sebeckej lásky sa ani zďaleka nedá porovnať s radosťou a pokojom, ktorý nám ponúka Ježiš pri zachovávaní Božieho prikázania – Nezosmilníš! A že sa pri vernosti Ježišovým prísľubom dá prekonať aj strach o vlastný život, to nám dosvedčuje aj príbeh našej Anky – mučenice čistoty.

 

Dnešné evanjelium, ktoré sme vybrali zámerne, spomína Ježišove slová o dokonalej láske.Milovať znamená byť ochotný obetovať aj život – milovať až do krajnosti! Čo znamená v Ankinom prípade položiť život za svojich priateľov? Obetovanie jej života sa stalo prameňom sily pre život iných. Hodnoty, ktoré vyznávala, sú výzvou aj pre jej dnešných priateľov – pre všetkých tých, ktorí sa ešte aj dnes hľadajú a bojujú často aj sami so sebou. Ona unikala pred zlom a iste mala aj strach, veď kto by ho v takej chvíli nepocítil. Sila Ankinho odhodlania aj napriek strachu o život všemožne sa brániť proti zneužitiu, však znova ožíva v tých, ktorí sa často aj vlastnou vinou ocitli v peripetiách hriechu žiadostivosti a rozhodli sa s ním bojovať.

 

Miesto jej mučeníckej smrti a jej hrob sa stali cieľom putovania. Mladí sa nechali pohnúť – v srdci i v nohách. Prvá takzvaná Púť radosti k Anke sa z iniciatívy Univerzitného pastoračného centra v Košiciach pod vedením duchovného otca Pavla Hudáka, uskutočnila 1. mája 1999 s dvoma stovkami mladých. Tá ostatná, v poradí 52. Púť radosti bola minulú sobotu, bol som tam aj ja a bolo tam prítomných viac ako 850 mladých ľudí. Pri Ankinom hrobe sa mladí modlievajú tri Zdravasy. Prvý za dar povolania a rozhodovania sa podľa Božej vôle, druhý za morálnu čistotu, tretí za vernosť Bohu a Jeho radostnému posolstvu.

Mnohí zažijú vo Vysokej nad Uhom silný Boží dotyk, osobné obrátenie a majú túžbu prehlbovať svoju vieru. Vedia ako im to pomohlo a ako ich to povzbudilo, keď zrazu vidia toľko rovesníkov, ktorým otázka morálnej čistoty nie je ľahostajná. Preto túto skúsenosť túžia odovzdávať ďalším.

Konajú sa tu aj Púte zrelosti ako stretnutie slobodných mladých ľudí nad 23 rokov, ktorí chcú nájsť svoje životné poslanie a dozrievať k zrelosti muža a ženy. Sú tu aj Púte rodín. Manželia tu prosia o manželskú čistotu a vernosť. Cieľom toho všetkého je pomôcť rodinám a povzbudiť ich v boji s krízou dnešnej spoločnosti.

Domček Anky Kolesárovej, zriadený mojim predchodcom arcibiskupom Alojzom v roku 2007 sa stal miestom prijatia a miestom mladých, kde sa nepretržite konajú stretká a duchovné obnovy pre žiakov, farské spoločenstvá či pre birmovancov. Pri rozhovoroch s nimi sa vždy potvrdzuje, že mladí aj dnes, tak ako vždy predtým, túžia po skutočnej, úprimnej a čistej láske. Mnohokrát iba zlé príklady ich stiahnu na opačnú stranu.

Anka, ktorá zomrela kvôli čistote, sa vo Vysokej stala vyhľadávaným diamantom, ktorý je síce ukrytý hlboko v zemi, no aj napriek tomu vyžaruje svetlo v živote hľadajúcich mladých ľudí. Je to dielo Božej milosti a jej čistej lásky a potvrdzuje sa, že svoj život neobetovala nadarmo. Z jej svedectva žijú iní.

Milí mladí priatelia, vo Vysokej nad Uhom sa od chvíle vášho prvého spoločného stretnutia začal stavať vzácny oltár. Je to nádherný a už aj viditeľný oltár Božej lásky. Tá nás učí nezaujímať sa iba o seba, ale vnímať potreby iných. Kiežby nám Pán prejavil svoju milosť, aby sme raz na piedestál tohto oltára mohli vyzdvihnúť vzácnu perlu našej rodnej zeme – svetlo, ktoré prišlo doslova z východu. Ona sa pre nás vo svojej dobe stala darom i vzorom čistej lásky. Spolu s Vami mám preto nádej, že sa tento už započatý beatifikačný proces, raz aj zavŕši blahorečením.   AMEN

 

Mons. Bernard Bober, arcibiskup

 

Zdroj a foto : Košické Arcibiskupstvo





(c ) RB 2011 Všetky práva vyhradené.

Www stránky zadarmo Webnode